Keď včera a zajtra sú bratia. A dnes je bratranec z tretieho kolena

Autor: David Kálmán | 9.5.2013 o 22:00 | (upravené 9.5.2013 o 23:18) Karma článku: 6,72 | Prečítané:  336x

Sedíme v kine, čosi veľmi honosne natočené beží na plátne, a my myslíme na dnešné stretnutie. "Ako som mohol toto povedať?"  "Prečo povedali práve túto vetu?" Výrazne navýrazný pohľad na plátno vyzerá ako zatmenie slnka slnkom a nám iskria v očiach spomienky na dnes. Vychádame z kina a v hlave si trieska o lebečnú stenu hlavu otázka: "O čom bol ten film?" Vychádzame von a práve zapadá slnko, stotinový pohľad a pomyslenie na to čo nás čaká zajtra. O ktorej mám byť v servise?...

CestaCesta

Servis z hlavy odpláva ako šejkova jachta z prístavu v Dubaji a už sedíme v aute a automaticky točíme kľúčom, radíme spiatočku a vychádzame z parkoviska. Klíma špliecha do tváre studený vzduch a už na križovatke miesto červenej svieti otázka: "Čo budeme večerať?" "Použijeme tú bielu vec na chladenie v kuchyni?" "Či svoj problém hodíme do ringu reštaurácií?" Čiary a semafóry sa míňajú ako piesok v presýpacích hodinách a svetlá na uliciach vystavujú na známosť výšku svojho ega. Premýšľate nad tou večerou a zrazu za z čista jasna vedľa cesty zjaví reklama na pivo. Tá známa značka, ktorá ochladzovala Váš pohár cez víkend. Doma rýchla večera, len taká účelová, žiadne hody. A rýchly pohľad do budúcnosti obsahu sobotňajšieho obeda. Umývame si zuby a myslíme na zajtrajšok. Kedy prísť do práce? Kde sú tie papiere, čo mali byť pripravené? A čo keď tam nebudú? Poznáte to? Hrozný chaoz, že? Dnešná doba má svoj obraz. Jeho predstava je skoro čistým vyjadrením chaosu. Včerajšok a zajtrajšky sú pre nás alfou a omegou. Kritika včerajšieho konania a príprava zajtrajších činov. Kryštáľová guľa v hlave často našepkáva čo sa asi udeje, akým spôsobom, role už sú podelené a na počudovanie zajtra zistíme, že sa to všetko deje inak ako v našej hlave. Stále sa vracať do minulosti a robiť detailný rozbor chvíľ, ktoré sú už dávno za nami sa stalo akýmsi znakom doby. Ale jedno veľké vytriezvenie ukrýva práve táto veta. My žijeme teraz! Kedy máme žiť keď nie teraz? Zajtra budeme žiť. Včera sme už mali šancu. Ale dnes ju máme vo svojich rukách. Môžme ju prispôsobiť sebe. Čo tak vnímať film, ktorý sa práve snaží odohrávať sa pred našimi očami. Viete koľko sa s ním v Hollywoode natrápili? A Vy myslíte na to čo bolo. Čo tak zastaviť a sledovať posledné lúče slnka padajúce do rokliny noci? Len tak stáť a vychutnávať. Hlavu vyčistiť ako podlahu na chodbe. Každá platňa sa raz obohrá. Aj tie naše spomienky. Aj tie naše obavy o zajtrajšok. Ale z dneška sa zajtra stane včerajšok a už nebude ohybný ako práve v tejto chvíli. Ak chceme niečo meniť tak nie v budúcom čase. Ani nie v minulom,ale teraz. Sedieť a hnevať sa na včerajšok je ako hádzať stenu na hrach. Sedieť a snívať o zajtrajšku nás predurčuje snívať a snívať. Ale vychutnať si práve túto chvíľu môžme len raz. Čo ak tá chvíľa a jej kostra sú tou najkrajšou čo prežijeme? Nebola by škoda myslieť vtedy na včerajšie chyby? Na spomienky je tu fotoaparát. Na zajtrajšky futurológovia. No my musíme žiť dnes, lebo iba dnes máme šancu čosi vo svojom živote zmeniť. Zmeniť svoj malý svet. Či ovplyvniť dej toho veľkého. Skúste to.

Vychutnať vôňu rannej kávy a jej chuť, nie kvôli včerajšej chybe na túto chvíľu zabudnúť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?