Ale, aby toho nebolo málo, zvyknú mu veľmi úspešne sekundovať ďalší. Napríklad istý pán z ľavej strany rieky Morava(rozumej pri pohľade na mapu(nie dolu hlavou)). Tomu sa úspešne podarilo hrdinsky stáť nad korunovačnými klenotmi svojej krajiny a aj napriek viróze, ktorá ho už už skolila, korunoval tento slávnostný akt na pravú chvíľu vôle veľkého muža. Zvládol boj s virózou a odkráčal ako veľký muž. So cťou. Veď ste videli. Velebil ho celý národ.
A v tejto "uhorkovej sezóne" deja musím občas spätne premýšľať, kam sa vážený a ctený úrad hlavy štátu a dnešnej politiky poberá. Poberá sa na dovolenku. Je akosi hlucho. Veľké činy nemá kto páchať, tak sa páchajú iba tie malé. Občas dáky bývalý politik jazdí na aute pod vplyvom virózy. Občas sa ďalší blysne pokutou za vychádzanie. A iný sa pospájajú, aby vznikli veľké spojenectvá spojených ľudí, názorov a volebných nápadov.
Len ma tak napadlo kde sú tí veľkí muži, ktorí menili dejiny. Toto poviem na margo bývalých udalostí z pred 60 - tich rokov. Dnes je výročie. Síce smutné, ale je. 60 - te výročie veľkej menovej revolúcie. Bolo to v piatok a prezident republiky svojim príhovorom ubezpečil ľudí, že peniaze sa meniť nebudú. Čuduj sa svete,na druhý deň sa menili. Pomerom 1 : 5. A tým čo sa opovážili protestovať rozbili ústa, zobrali do pracovných táborov alebo im zničili život. Ale to už je iná téma. Hovorím si: " Ako vážne by sme to brali z úst niektorého z našich politikov dnes?" Dnes predseda kompasovej strany Smer Juh ohlásil kandidatúru. Čo môžme čakať? Vyhrá? Čo dokáže? Bude to len vrchol jeho ega? Kto je ten správny? Ten ktorý nás bude reprezentovať po každej stránke. Bude počúvať ľudí, má všeobecný rozhľad, charizmu či je správny rečník? To je jedno. Musí to byť človek na ktorého budeme hrdí. Aspoň takako na našich hokejistov po víťaznom zápase.
Všetky krajiny a celkovo svet dospel do štádia, v ktorom už nepotrebujeme politikov a hlavy štátu, ktoré svojimi rečami iba budú konštatovať situáciu a hádať sa o odrobinky v médiách. Potrebujeme odborníkov. Hlavy, ktoré vedia čo robia. Ľudí, ktorí nebudú veci obkecávať, ale chytia sa čísel a budú činiť. Nie pre dobro svojich preferencií, ale pre dobro ekonomiky, štátu a podnikateľskej klímy. Pre dobro ľudí. Ale to má jeden háčik. Takí ľudia väčšinou nebudú hovoriť to čo ľudia chcú počuť. Nebudú hovoriť aké sú veci dobré, ale budú predkladať návrhy, ktoré to zmenia. A to najdôležitejšie? Musíme to pochopiť hlavne my. Musíme takých ľudí podporovať. Nie preto, že budú hovoriť ako nám bude skvele, ale preto, že nám dajú rozumné, pádne argumenty. Pretože potom môžme žiť to čo nám dnes len sľubujú a nie sa na nich zabávať, prípadne krútiť hlavami.
Zakončím celkom pekným heslom dnešnej politiky: "Nikto Vám nedá to čo my Vám môžme sľúbiť!"