Je hra na ihrisku pre deti ešte vôbec spoločensky prijateľná?

Autor: David Kálmán | 19.4.2013 o 18:12 | (upravené 21.4.2013 o 2:04) Karma článku: 8,75 | Prečítané:  343x

V rámci dnešného víkendového dňa, ktorý bol bez mála dokonale jarný, som si nejako viac všímal okolie. Poznáte to, len tak chodiť a dať najesť aj svojej potrebe po kráse. Nadmerný prísun slnka po zime, ktorú síce každý vyhadzoval a ona podľa definícií Murphyho zákonov zákonite neodchádzala, mi rozprúdil krv a znovu som dýchal tú známu vôňu. Ľudia boli na prechádzke. Dokonca aj manželské páry sa z toho nadšenia pochytali za ruky. Fakt tento deň bol ako z učebnice prírodovedy a skopírovaný z poučky o jari. No aby som sa dostal k jadru veci. Ako som tak precházal cez pár sídlisk zarazila ma jedna vec. Absencia detí. Kde sa asi stratili? Okolo mňa prechádzali ľudia a miesto toho, aby venovali svoju pozornosť počasiu, ťukali do svojich mobilných zariadení. Neskôr večer som potreboval malý nákup, vo veľkom obchode. A vtedy som to pochopil. Tie decká boli tam...Tak to poviem ináč....čítajme a spomínajme...

Kde sú tie časy keď na ihrisku hrávali sme hokej...zhodili tašky,dávali góly a všetko bolo OK...

Kde sú tie časy keď mamy volali nás na obed...bolo to dávno keď vlakom išli sme na výlet...

Pády pri športe tak pekne boleli...s horalkou sa každý s každým podelil...

Dnes decká sedia pri počítačoch doma...dávajú CD - čká do CD roma...

My sme sa v zime domov mokrí vracali...mamy sa na nás vždy tak správne nasrali...

Dnes decká zhodia tašky a už držia ovládač...my sme sa guľovali, jeden hádzal, druhý bol podávač...

Guľa v tvári tak tuho štípala...baby od vedľa som v snehu vždy tak rád vyváľal...

Dnes,ale deti majú mobily...nevedia čo to je, keď sme sa vonku pobili...

Zelené kolená,lakte a hlina na košeli...potom sme si aj tak všetci ruky podali...

Dnes si píšu cez sociálne siete...ake?Veď to určite dobre viete...

Zaujímavé. My sme ich nemali a aj tak sme sa všetci stretli...Na ihrisko sme sa ako vrany zlietli...

Dnes hádajú sa už len cez správy...padlo to všetko do maminej rannej kávy...

Ihriská zívajú prázdnotou...hokejky, lopty v pivnici tiež,vedľa kompótov...

Pamätáte: Kedysi keď sme hrali schovávačku...naháňali na ulici starú mačku...

Keď kamarát spadol do vody...keď gól v našej sieti bol len dielom náhody...

Keď malo slnko aj dážď svoje výhody...vtedy rodili sa fakt chlapské dohody...

Poznáte to: "Ja dám loptu, ty daj dres!"...bolo to včera, no už nie dnes...

Keď pred obedom som z domu ochádzal...a večer špinavý a upotený domov prichádzal...

Neuveria,že lasica ozaj behá v prírode...nie ten,ale zviera čo má asi 10 centi v obvode...

Ísť pešo ďalej ako 20 metrov...vyčerpanie,bolesť vypárané z našich starých svetrov...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.


Už ste čítali?