Tento rok sme už jeden takýto šok zažili. BREXIT bol nečakaný. Trhy boli na 100% presvedčené, že sa nemôže nič stať. Veď predsa predvolebné prieskumy hovorili jasne. Angličania si zvolia správnu možnosť. A tou je zotrvanie v Európskej únii. Prišlo však k opaku. Britský ľud si zvolil možnosť vystúpenia z EÚ a my sme stáli pred televíznou obrazovkou v nemom úžase. Ako sa to mohlo stať? Jednoducho.
Tak ako to býva aj vo voľbách na Slovensku hlavné mesto, v tomto prípade Londýn, hovoril ZOTRVAŤ.
Avšak voľby nikdy nie sú iba o hlavných mestách, ale celej krajine. A krajina sa skladá aj z obyčajných mestečiek, dedín a krajov. V týchto krajoch ľudia riešia úplne iné problémy ako vo veľkých metropolách. Aké? No či predajú svoje domáce výrobky za cenu ako včera. Sú hrdí, hrdí na svoju krajinu a nedovolia, aby im niekto zo zahraničia bral čokoľvek hrdosť, prácu, miesto na trhu. To sa predsa nerobí a to bol dôvod BREXITu. A nakoniec oni v nemom úžase stáli pred televíznou obrazovkou a videli ako Nigel Farage, ktorý to celé odštartoval zdúchol ako sneh v marci.
A dnes znova stojíme v nemom úžase a sledujeme Donalda, pána so sexuálnymi škandálmi, veľkými firmami o ktorých nik netuší či nie sú v strate a rétorikou, ktorá zasiahla práve pracujúci ľud.
Trhy padajú, dolár oslabuje, Kanadská stránka padá pod náporom vyhľadávaných slov " sťahovanie do KANADY". Čo bude teraz? Bude naozaj realizovaná katastrofa ako to mnohí avizovali?
Naozaj sa postavia múry, bude sa zbrojiť a z USA sa stane veľmoc, ktorej sa bude každý báť?
Asi nie. V súlade so sľubmi, ktoré boli položené počas kandidatúry by to nebolo. Ak by museli odísť prisťahovalci a cudzinci. Ak by mnoho ľudí ozaj emigrovalo do Kanady nemal by kto v USA pracovať. Bolo by potrebné zvyšovať mzdy a motivovať ľudí pracovať a to by ekonomiku mohlo zničiť.
Dajme pokoj zbraniam a sledujme ako sa veci vyvinú, možno v predvianočnom období pri zdobení stromčeka všetci zabudnú, že sa vôbec čosi dialo. Tak ako to býva vždy. Uvidíme.
Spomínam si na slová pána Andrássyho, keď písal v Týždni, že by bolo rozumné dať každému poukážku na 7 €, či dolárov alebo v inej mene a mal by dve možnosti. Buď si vymeniť poukážku na pošte za peniaze, alebo ju vymeniť za svoj hlas. Kto vie, čo by sa dialo potom...