Za posledných pár rokov som bol svedkom úžasných chvíľ a mal som možnosť navštíviť úžasné miesta. Nebudem bohužiaľ tieto miesta menovať, aby ich nepostihli kontroly. Videl som ľudí, ktorí ozaj chcú niečo zmeniť. Snažia sa doma pestovať ovocie, zeleninu, vyrábajú domáce marmelády, sirupy a nátierky.
Sú to ľudia, ktorých už nebaví pozerať sa na to ako nejaká špeciálna konštanta každým rokom zariadi stúpanie ceny a znižovanie kvality v supermarketoch. Sú to ľudia, ktorí sa trápia od rána, po nociach pred konaním trhov, aby všetky ich výrobky boli také, akoby ich robili sami pre seba. Aby ich naozaj kvalitné a domáce výrobky obsahovali srdce, pot a úsmev (tie prvé dve nie doslova)
Hovoril som s tými ľuďmi. Majú vybavené "papiere", potvrdenia a všetky náležitosti, ktoré potrebuje človek, ktorý sa snaží priniesť trochu radosti návštevníkom trhov.
Hovorili mi príbehy o tom, ako tieto papiere a náležitosti vybavovali. Boli to mesiace a roky. Boli to útrapy so zamietaním a stretávaním sa s aroganciou, odmietavým postojom a hlúposťou úradníkov. Nehovorím, že daný úradník je vinník. Vinníkom je systém, v ktorom žijeme.
Systém, ktorý Vás nechá blúdiť v neprehľadnej sieti potvrdení, formulárov, pečiatok a návštev kontrol. Systém, v ktorom nie je ťažké sa stratiť a zabudnúť na akúkoľvek maličkosť, ktorá Vás môže stáť roky útrap vďaka ničivej pokute.
Taký človek, ktorý predáva na trhoch bohužiaľ vyzerá ako "walking dead". Má kruhy pod očami, utrápený pohľad a zvráskavené ruky. Stráca nádej a chytá ho zúfalstvo. Je demotivovaný vďaka nastaveniu systému. Je pred zrútením.
Je mi z toho smutno. Pretože keď si prezriem, ochutnám či vyskúšam jeho výrobky, tak som nadšený a mám radosť, že existujú takí ľudia. Že svojou maličkosťou bojujú proti tomuto systému. Rajčinám zo Španielska, Melónom bohvie odkiaľ a kuraťu z Poľska.
Aj Vy ste mali možnosť navštíviť trhy v zahraničí? Určite áno. Ja som tieto trhy navštívil a všade za hranicami som videl usmiatych ľudí, ktorí mi hovorili, že štát ich podporuje a nie je prekážkou. Hovorili, že sú šťastní, že žijú vo svojej krajine a môžu pestovať, vyrábať a vstávať skôr pre svojich susedov, priateľov, známych aj neznámych.
Hovorili, že už pár mesiacov neboli v supermarkete, pretože tu všetko zoženú a dokonca zdravé, kvalitné a teraz pozor, za DOBRÚ cenu.
Mal som možnosť byť svedkom umierania trhov, na ktorých mieste dnes stoja obchodné centrá a supermarkety.
Videl som človeka, ktorý spravil akciu pre bezdomovcov spolu s reštauráciami, na ktoré po medializácií poslali kontroly, videl som ako v nákupnom centre vyhadzujú jedlo, ktoré by mohlo nasýtiť ešte mnoho ľudí.
Stále však verím, že raz sa niečo zmení. Že Tí ľudia, ktorí vstávajú o tretej ráno a chodia spať neskoro v noci, práve preto, aby sa na druhý deň postavili pred nás a odovzdali nám dary svojej práce, šikovných rúk či vlastnej zeme dostanú zadosťučinenie.
Kedy? To je asi len na nás. Začiatok bude asi to, že svoje auto zaparkujeme nekomfortne trochu ďalej a nie rovno pred bránami supermarketu, prejdeme sa pár krokov a rozhodneme sa ich podporiť a zájsť na trhy.
Zaslúžia si to. Viete ako to viem? Pretože ich poznám a viem, že to robia zo srdca. Nie iba kvôli biznisu. Ak by to robili kvôli biznisu, tak už sa na to dávno vybodnú a pracujú v nejakej korporácií, chodia do supermarketu do oddelenia "AKOŽE BIO" a ....
Choďte to vyskúšať. Aj tá atmosféra Vás nabije energiou. Verte mi. Ja zajtra idem nakúpiť a nemôžem sa dočkať. Kedy ste sa Vy naposledy tešili do supermarketu?
